Môj prvý stret s WoWkom sa datuje ale už pár rokov dozadu - chcela som zistiť, čo je na ňom také fascinujúce, že ľudia kvôli tomu ignorujú svoje blízke okolie - stret však dopadol veľmi vydesene. Neznalá pomerov som vbehla medzi skupinku trollov, ktorí ma okamžite nemilosrdne zahrdúsili. Quit and uninstall it was. :D
Ďalší pokus dopadol už veľmi spokojne - vyzbrojená informáciami, radami a pomocníkmi som započala svoje úspešné dobrodružstvo a vydala sa naprieč Azerothom.
Ale nebola by hra hrou, keby šla len hladko - ukázalo sa, že v hráčskej komunite sa pohybuje neuveriteľné množstvo všelijakých jeblín, ktorých životné krédo znie zrejme "Ak denne nevytočím do nepríčetnosti aspoň jedného hráča, môžem sa rovno zabiť!" Môj notebook by vedel rozprávať, chudáka som neraz skoro rozmlátila kladivom. K najobľúbenejším činnostiam takýchto zaostalých osôb patrí vyvražďovanie - či už quest giverov alebo hráčov - no a čo, že sú o 50 levelov vyššie, aspoň vás dajú na jednu ranu. Extrémne povahy to doťahujú do dokonalosti tým, že sú ochotní sa skryť, počkať, kým sa resnete a s diabolským rehotom vás znova zavraždiť na jednu ranu. Raz sa mi to stalo 5-krát po sebe, aj vtedy som nazúrená do biela WoWko odinštalovala.
Z iného súdka sú hráči, ktorí cítia potrebu sa porozprávať s vaším charakterom kdekoľvek na ceste a behajú za vami tak dlho, kým to nevypnete. Prípadne vás počastujú zoznamovacími frázami ako "fuckin' bitch why can't I lick your pussy?" True story.
Nepríjemnosti si však viem spôsobiť aj vlastnou demenciou - neraz som zapadla takým spôsobom, že som sa odtiaľ nijak nedokázala vyhrabať a zachránil ma len heartstone. Prípadne sebavedome zaútočím na väčšiu skupinku potvor a potom musím zbabelo ujsť, aby som prežila. Najradšej si ale viem neprečítať poriadne quest a pol hodinu zúrim, že neviem nájsť nejaký item, pritom to padá z muflónov, ktorých okolo mňa behajú stáda.
Niektoré questy vedia aj dobre pobaviť, raz som musela oslabovať pavúky, aby sa na nich mohol povoziť obrovský mierumilovný "ogr" (z nejakého dôvodu netuším, ako je to po slovensky:D) Lunk.
Dokonca aj moja márnivá ženská povaha dostala zelenú - veľmi rada navštevujem so svojimi postavami kaderníka a transmoga - môžem meniť vzhľad, ako sa mi len zapáči. Žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, tam viem stráviť viac času ako pri robení questov. Alebo vlastne keď sa snažím obliecť seba von. :D
A aby bola moja premena naozaj úplná, pred nedávnom som sa aj ja zaradila k platiacim hráčom - a neviem si to vynachváliť. Žiadne bugy, žiadne padanie serveru, žiadni nepriateľskí hráči, vďaka ktorým som niekedy musela utekať z lokácie, kde som potrebovala byť, aby ma nezabili. Teraz si môžem pekne osamote behať kade tade bez nebezpečenstva náhlej a nečakanej smrti - ako v reáli, aj v hre som asociál. :D
Tak ak neviete čo so svojím životom, môžete sa pred ním schovať do WoWka, ako to robí pár miliónov ľudí a ja medzi nimi. Odporúčam všetkými desiatimi. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára