V hlave sa mi namnožilo kopec nápadov, kam namieriť svoje turistické chúťky, takže po dvoch hodinách vyberania, plánovania, motivácie a chuti pokoriť svoje doterajšie limity som vybrala to, čo bolo najbližšie a pôsobilo pomerne jednoducho. Ale som ja výmyselník (preklad - lenivý špekulant).
Piatkové ráno pravdepodobne svitlo krásne a slnečné, neviem presne, spala som. Prebehla príprava v podobe kávy a hybaj na vlak do Zbyňova, odkiaľ sme plánovali vyraziť cez Stratený Budzogáň na Žibrid. Googlu sa zaparili protokoly z mojej snahy vyhľadať všetky dostupné informácie, aby sme ani náhodou nezablúdili. Mysliac si "Však je to vcelku známy objekt, v tejto oblasti asi aj najznámejší (ak nie, opravte ma), určite nájdeme nejaké jednoznačné turistické značenie, poďme tam, pozrieme sa a vyrazíme za šípkou." Ehm no, trt baraní. Šípky na všetky smery a všetkých farieb, ale naše ciele nikde.
Takže čo urobila šikovná Šumienka? Po porade s googlom našla inštrukciu "za Rajčankou asi 3. ulička" a začala sa otáčať ako periskop, aby inkriminovanú rieku našla. I hneď sa jej čosi nezdalo: "To hentamten úzky potôčik má byť rieka Rajčanka?" Po niekoľkominútovom mračení mozog nevypudil žiadnu zmysluplnú odpoveď, zato však potíšku zapol funkciu orientačný nezmysel a vydali sme sa zlým smerom. Po pár minútach neústupčivé šimranie kdesi v skrytom zákutí zdravého rozumu zavelilo stopku. Počas ďalšieho googlenia už začala v pozadí jemne vyhrávať znelka z legendárneho seriálu Pat a Mat. Naplno zaznela, keď sme sa aj druhýkrát vybrali nesprávnym smerom. To už sa nad nami asi špagetové monštrum zľutovalo a pri najbližšom výbere cesty nás koplo do smeru správneho. Hoci by nás iste najradšej vyšvácalo cedidlom po temene.
Počiatočnú eufóriu z nasledovania správnej značky skazilo...hmm, vlastne nič. Na oblohe takmer ani mráčka, všade dookola krásna zeleň, hory, lesy, kravičky, čo viac si priať. S pribúdajúcimi krokmi pribúdali aj ľudia všetkých vekových skupín, sem tam sa mihla motorka a pridala lesnému ovzdušiu hodnotu. Strmák sem, strmák tam a zrazu budzogáň. A ľudí jak na koncerte. Chceš fotku? Postav sa do rady. Chceš na Žibrid? Stúpaj vyššie. Už to našťastie nebolo ďaleko, ale s mojou kondičkou to teda bola zábava. Prisahám, že s každým ďalším krokom som počula, ako sa moje nohy rozprávajú "To nemyslí vážne toto. No počkaj, takú svalovicu ti zajtra naordinujeme. Existuje korona aj pre nohy?"
Nakoniec všetko dobre dopadlo, mozog (čítaj "3 pivá") zmazal spomienky na vynaloženú námahu, tak prečo si to zajtra znova nezopakovať?
Prežila som v Rajeckej doline detstvo, ale neviem trafiť na budzogáň. Nečudo, že na mňa tak gánil.
Pokračovanie v podobe výstupu na Kľak už onedlho. Možno. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára