Ani neviem čím začať, už mám pár stránok v novom ružovom zošítku zapísaných - a áno hádate správne, na obale má mačičky a mám taký pocit, že vždy, keď tam zapíšem nejakú novotku spoza pokladne, tie mačky si dajú facepalm aj za mňa. Teda za mňa nie, minule som si dala taký, až ma čelo zaštípalo. A to zákazník ani nestihol odísť.
Poďme radšej zvesela, nech sa nerozčúlim aj počas voľna. Napríklad jedna slečna mi minule privodila taký milý záchvat smiechu, že sa ľudia pri mojej pokladni len nesmelo obzerali, či sa náhodou nesmejem na nich. Inkriminovaná situácia zahŕňala moju kolegyňu a slečnu, na ktorú mi nesedí iný opis ako "typická blondína". Nechcem vyznieť ako hejter, ale...Vlastne na to je už neskoro a je mi to jedno. :D
Blondína: "Dobrý deň, chcela by som reklamovať objednávku z internetu."
Kolegyňa (nešípiac žiadnu šarapatu, dala sa do vyťahovania kusu oblečenia z tašky, hľadajúc vadu): "A aké je poškodenie?"
Blondína: "Je mi to veľké."
Kolegyňa sa ovládla ako profesionálka. Ja nie. Najprv mi vybehli len zuby, neskôr aj slzy a musela som si čupnúť za pokladňu, aby nebolo vidno moje divoké grimasy, ktorými som sa snažila zadržiavať hlasný rehot. Nasledujúcu hodinu som strávila uškieraním sa za pokladňou. Sprevádzali to však aj náhodné úniky zvukových prejavov smiechu, čo sa u zákazníkov nestretlo s pochopením, iba s podozrením, prípadne sa nenápadne pozerali na odraz v telefóne, či stále vyzerajú tak, ako sa rozhodli vyjsť z domu.
Apropo, reklamácie. U nás máme také pravidlo, že tovar sa nedá vrátiť, iba vymeniť. Väčšina zákazníkov sa samozrejme začne hádať a oháňať obchodným zákonníkom, iní sú vynaliezavejší a veľmi múdro sa aj rozhodnú so svojimi nápadmi podeliť - "Keď rozpáram vrecko, môžem prísť s reklamáciou a vrátite mi peniaze?" Dobre moja a ja ti to uznám, keď teraz vidím, že tovar je v poriadku.
Čo však na dvojnožcov pôsobí ako hovno na muchu je ZĽAVA!!!! Stačí sa len prerieknuť, že vieme na poškodený tovar dať menšiu zľavu a už to ide.
"Keď odtrhnem gombík, dostanem tú zľavu?"
"Aha aké sú zaprášené tie topánky, buď mi dáte zľavu alebo ich nekúpim."
"Keď to vezmem aj poškodené so zľavou, môžem to potom vymeniť, ak to nebude dobré?" (Nie, to bohužiaľ nie je možné - sfučala sa a nechala mi to na pokladni)
Samostatnou kapitolou sú Black Friday zľavy, už som si naozaj myslela, že buď ja prídem o nervy alebo niekto o hlavu.
Začnem blokovať, hlásim sumu.
"Na to nie je zľava?"
"Nie, tam na tých stojančekoch máte presne vypísané, na ktoré produkty sa dnešná zľava vzťahuje."
"Aha, tak to nechcem." / "A môžem to aj nebrať?"/ "Tak to si potom nechajte."
Vo výklade obrovská nálepka, po celom obchode stojančeky s objasnením na čo je zľava, potom som sa už nasrala a capla som stojan aj na pokladňu, ale:
"Zľavy máte na všetko?" / "Zobrala som si to z vešiakov, kde bolo napísané zľava, prečo mám plnú cenu?"
NO LEBO KRISTA BOHA JE TAM NAPÍSANÉ, ŽE DNES SÚ ZĽAVY LEN NA VYBRANÉ PRODUKTY A MÁŠ ICH TAM VYPÍSANÉ! VYBER SI HLAVU Z RITI A NAUČ SA ČÍTAŤ TY NEDONOSENÁ ONDATRA!
Krásna predstava....Miesto toho som však len trpezlivo objasňovala, prečo sme ich ako obchod tak škaredo zradili, že nemáme 250% zľavy na všetko, aj na naše obličky.
Fú ale som sa zase nasrala. Našťastie na takéto situácie existuje niečo, čo ju vie dať razom do poriadku (pivo už mám) - ten krásny pocit, keď sa hádam so zákazníkom o svojej pravde a on mi povie, že mám zavolať vedúcu. Ja sa len uškrniem a zahlásim "Stojí rovno pred vami." Druhá verzia spočíva v tom, že veľmi neuspokojivo zákazníkovi odpoviem na jeho dementný, pardon - dôležitý dotaz, on/a sa vyberie hľadať svoju pravdu za inou kolegyňou, ktorá ju/ho však odkáže na vedúcu. "Aha, tam hneď stojí," a ukáže na mňa. Pozorovať, ako mizne ten sebavedomý úsmev je niečo ako pozorovať západ slnka nad Tatrami, ibaže potešujúcejšie.
Takže pre dnešok to balím milé deti, dovidenia nabudúce!
