Moja cesta k písaniu tej zapeklitej záležitosti začala tiež písaním. Avšak nie toho, čo bolo treba. Iniciatívne som si založila blog, neskôr som sa pridala k redakcii hudobného webzinu Music Borders. A kde som tam vopchala diplomovku? Presne tak, nikde.
Ďalším krokom boli konzultácie so školiteľom, o ktorých som si myslela, že ma nakopnú k písaniu. Konverzácie ako "Mne je jedno, kedy mi to donesiete, či zajtra, či v apríli" alebo po jeho hodinovom meškaní na dohodnutý termín "Ja som sa s vami určite nedohodol tak skoro." Mail tvrdil niečo iné. Nevadí, tvrdohlavosť je dôležitá.
Popri nespočetných tvrdeniach - "Ešte stále mám čas" a ignorácii pomaly rastúcej gučky paniky v žalúdku som sa dokonca rozhodla pre pár životných zmien. Prvou bolo tetovanie, na ktoré som došla tak, že som si otvorila teóriu k diplomke, že si idem písať poznámky. Trt baraní. O polhodinu som sa prichytila ako browsujem web s tattoo štúdiami a rozhodujem sa, kam ísť.
Veľmi podobná situácia mi zase vnukla nápad, že platiť si za WoWko vlastne nie je až taký zlý nápad. Miesto zbierania materiálu do práce som sa rozhodla zbierať drevo a súčiastky kade tade po Azerothe.
Neskôr prišli Vianoce a vysokoškolské prázdniny a s nimi neodbytná myšlienka - ktorý debil by si kazil voľno školskými povinnosťami? Tak som si kazila len pečeň a v hlave sa mi hmýrili miliardy čoraz dementnejších výhovoriek.
"Pol dňa som bola v škole/robote, zaslúžim si oddych."
"Hladná nemôžem predsa písať." Nákup - varenie - upratanie - jedenie a samozrejme strašnáá únava. "Na dnes mám dosť."
"Mala by som ísť von, však ktovie, kedy zase prídem zo západu domov."
"Veď ani on/a ešte nezačal/a."
"Akurát som si síce prezliekla perinu, ale šlofík ešte nikomu neuškodil. " Uškodil, po zvyšok dňa som bola absolútne nefunkčná.
"Hladná nemôžem predsa písať." Nákup - varenie - upratanie - jedenie a samozrejme strašnáá únava. "Na dnes mám dosť."
"Mala by som ísť von, však ktovie, kedy zase prídem zo západu domov."
"Veď ani on/a ešte nezačal/a."
"Akurát som si síce prezliekla perinu, ale šlofík ešte nikomu neuškodil. " Uškodil, po zvyšok dňa som bola absolútne nefunkčná.
K ďalším veciam, ktoré mi prišli na um, kedykoľvek som sa začala diplomke venovať boli napríklad skoncovanie s jedením pečiva (neuspela som), cvičenie (zatiaľ som si len popozerala videá cvikov na yt a spísala cvičebný plánik), behanie (skončila som u prezerania bežeckých tenisiek). Navyše som sa rozhodla, že k mačkám chcem v budúcnosti aj ježka. Čo tam po titule.
Občas sa tak naivne motivujem - "Teraz budeš hodinu písať a potom na oddych polhodinu hrať." Tušíte správne, polhodinu hľadím striedavo na nejakú štúdiu v pdf a na facebook a potom 3 hodiny hrám. A aha zrazu je večer a "Ooch to sa už nebudem sústrediť, som ospalá." A následne 4 hodiny pozerám seriál, kým o jednej ráno neodpadnem.
Čo však nie je sranda, je počúvať, ako sa ostatní bavia, koľko toho majú. Niežeby ma to motivovalo, namiesto toho ma buď chytí panický záchvat alebo bezbrehé zúfalsvo a nekonečné sebaobviňovanie. Začnem však písať? Nie.
Tak mi neostalo nič iné, iba priznať porážku a označiť sa za extrémne lenivé hovado. Ak to stihnem koncom apríla celé odovzdať, asi budem tak 3 dni oslavovať. Pravdepodobne spánkom. :D
Čo vy a diplomka/bakalárka? Máte nejaké tipy, ako môžem ďalej prokrastinovať? Do komentu s nimi! :D
