- ot! Pot!Hrozivý význam tohto letného produktu nabral katastrofické rozmery po tom, čo som sa rozhodla svoju chudobnú študentskú prdel presťahovať na západ našej prekrásnej krajiny, ktorý sa hrdo pýši rovinatými pláňami, poväčšine rozkopanými cestami (aahh pardon - oprave podliehajúcimi cestami) a množstvom budov, ktoré sa k sebe hodia ako kapitán Danko a vyznamenanie zo slovenčiny. Natíska sa otázka, prečo teda nejdem nazad domov? Lebo. By som nemala o čom písať. :D
Že z roka na rok postupne celosvetovo stúpajú teploty, sme si všimli asi všetci, teda okrem tej americkej oranžovej hlavy a jeho voličov. Najhoršie to pociťujem práve v našom neopakovateľnom hlavnom meste, kde s každým stupňom ubúda dýchateľný vzduch a pribúda mokrých ľudí. Keď udrú teploty nad 30 stupňov, tak moja cesta do práce vyzerá nasledovne:
Ráno: *budím sa spotená pod perinou, lebo patrím k tým tvorom, čo nedokážu opustiť svoju perinu ani v lete, následne zažmúrim okom na odostreté okno, kde sa na mňa usmieva modrá obloha*
"Ach do kravy, zas bude hic..." a s povzdychom skrývam hlavu pod vankúš.
V tom momente sa mi hlava rozbzučí filozofickými úvahami ako "Oplatí sa mi ísť do sprchy vôbec? Chce sa mi vlastne? Idem vôbec do roboty? Aj tak sa pravdepodobne po ceste buď rozlejem na chodník alebo nedvratne prilepím k sedačke v nejakom dopravnom prostriedku bez klimatizácie."
Podľa výberu dopravného prostriedku, ktorý by ma mal dopraviť do práce, čelím viacerým situáciám:
1. neklimatizované prostriedky
- vojdem dnu a horúci vzduch ma obalí ako latex a vytláča zo mňa vzduch a zmienenú lepkavú tekutinu
- "Čo to cítim? Zhnité ponožky? Je tu niekde bezdomovec? Ach, aha koľko pazúch hore."
- okolo mňa sa ľudia ovievajú, utierajú alebo len smutne hľadia do prázdna a pravdepodobne ako ja rozmýšľajú nad tým, že by chceli byť mág z WoWka, aby si mohli vyčarovať portál na zvolenú destináciu
- pokiaľ si niekto prisadne a náhodou sa nám lepkavé pokožky dotknú, vždy sa na okamih vydesím, či sa ešte niekedy odlepíme a či to bude bolieť tak, ako keď v zime náhodou obliznete železnú tyčku (prisahám, vždy to bolo náhodou)
- pri vystupovaní ma zrazu premkne neblahý pocit, že sa som sa nevedomky vymočila na sedačku alebo som si kvôli teplu nevšimla, že som si sadla do kaluže?
- vonku zahájim kontrolu inkriminovaných kusov oblečenia a podľa výsledku buď nadávam alebo...no, nadávam aj tak. :D
2. klimatizované prostriedky
- strach zo stretu s neklimatizovaným kusom opadá, spokojne si sadám na miesto
- onedlho zisťujem, že ma štípu oči a ťažšie sa mi hýbe prstami
- chcem vystúpiť, ale skrehnuté končatiny neposlúchajú!
- prečo dpč je to zas naplno?
- mrzne mi krv!
- okej, som vonku, pomaly sa vystriem, aby som si nič nezlomila
- necítim slnko, ruky nohy studené ako nanuky
- po pár metroch a nekončiacom hromžení na príliš silnú klímu sa rozpúšťam a zúrivé slnko do mňa znovu zatne svoje ohnivé pazúry a ja sa modlím, aby bol aj ďalší spoj klimatizovaný
Čo z toho vyplýva? No, nevyhovieš. Každopádne radšej klíma v mínusových teplotách ako 40 v tieni a 85 v autobuse. Našťastie polka leta za nami, už snáď nebudem/e dlho trpieť.
Do skakavenia!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára